Stratégie učenia

(informácie pre rodičov)

       Stratégie učenia sa definujú ako princípy alebo pravidlá, ktoré umožňujú žiakom samostatne sa učiť, riešiť problémy a plniť úlohy. Cieľom je žiaka naučiť učiť sa, zmysel je v tom, aby si žiak poradil nielen s okamžitými problémami v učení, ale aj ďalšími problémami, ktoré sa neskôr vyskytnú. (Mikulajová, 2009, s. 30)

       Stratégie učenia zahŕňajú výber, organizáciu, spracovávanie informácií, kreatívne a kritické uvažovanie, a takisto aj plánovanie, ohodnotenie, kontrolu nad poznatkami a monitorovanie. (dostupné na: www.eduworld.sk. Cit. 13. 8. 2018)

       Samotná znalosť stratégií však nezaručuje úspech v učení, ale je predpokladom úspechu. Preto je potrebné zo strany učiteľa, logopéda a aj rodiča budovanie vhodných motivačných postojov k učeniu. To je aj jedným z hlavných cieľov ILI na druhom stupni v našej škole.

Marína Mikulajová vo svojej publikácii (s. 32, 2009) opisuje sedem krokov automatizácie jednotlivých stratégií učenia:

1. Zhodnotenie aktuálneho výkonu dieťaťa.
2. Opis stratégie a vysvetlenie, prečo a v akých situáciách je účinná.
3. Modelovanie stratégie od začiatku po koniec (robí terapeut, teda učiteľ, logopéd).
4. Žiak sa učí stratégiu krok za krokom.
5. Žiak pozná všetky kroky stratégie naspamäť.
6. Žiak samostatne používa stratégiu.
7. Terapeut zhodnotí, či žiak ovláda danú stratégiu.

       Podľa fáz čítania Mikulajová (s. 38, 2009) rozlišuje tri základné druhy stratégií učenia:

• 1. pred čítaním textu (motivácia; stanovenie cieľa čítania; predvídanie obsahu textu; aktivácia doterajších vedomostí; stratégie na rozvoj slovnej zásoby)
• 2. počas čítania textu (stratégie na prepájanie čítaného s vedomosťami a skúsenosťami; vyvodzovanie záverov; práca s literárnym textom; vizualizácia a vyhľadávanie pojmov z pamäti)
• 3. po prečítaní textu (sumarizovanie; uvedomovanie si chýb)

       Stratégie sa môžu nacvičovať individuálne (v rámci ILI) alebo skupinovo. Základom nácviku musí byť žiakovo zautomatizované čítanie a písanie a aj rozvinutosť jazykových schopností. Podstatnou okolnosťou z hľadiska intervencie je vek žiaka, resp. ročník, ktorý navštevuje. Na druhom stupni základnej školy sa grafická forma reči stáva nástrojom vzdelávania – žiaci sa čítaním a písaním učia. (Mikulajová, 2009, s. 30-31)

 

Literatúra a internetové zdroje:

MIKULAJOVÁ, M. Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie.Bratislava : MABAG, 2009. 68 s. ISBN 978-80-89113-74-3.

www.eduworld.sk